Predajná cena: 13,24 € (398,87 Sk)
Vincent Šabík
Diskurzy o estetike
Anotácia
Vincent Šabík – Diskurzy o estetike

V knihe štúdií sa spája reflexívna súvislosť skúmania tajomstva umenia s dominantou literatúry. V centre je estetická skúsenosť, z ktorej vychádzajú a zároveň ju aktivizujú, pričom sa v nich rozvíjajú princípy estetického myslenia a hermeneutický princíp chápania. Estetické fenomény autor skúma v dialógu s dobovými a nadčasovými diskurzmi estetiky a filozofie. Takto nás autor vťahuje do jedinečného dobrodružstva skúmania tajomstva umenia a jeho zmyslu. Diskurzy o estetike nadväzujú na predchádzajúce Diskurzy o kultúre.
brož., 648 str., 14,5 x 20,5 cm, MOC: 399 Sk

Recenzie
, 14.05.2004
Zdieľané ťažkosti interpretácie
Vincent Šabík
Diskurzy o estetike
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2003

Knižka v ôsmich tematických okruhoch mapuje široké spektrum problémov estetiky. Od všeobecných problémov vnímania a interpretácie umenia prechádza ku konkrétnejším problémom literárnej estetiky, ktorá je hlavným predmetom záujmu knižky. Zasvätene rozoberá prednosti a úskalia rozmanitých literárnovedných metód (štrukturalizmus, , tematická psychokritika, postmoderná estetika) skúma súbor základných estetických kategórií (zlo, fascinácia apod.). Osobitnú pozornosť autor venuje vzťahu estetiky a filozofie, analýzu konkrétnych literárnych diel zasadzuje do širokých, objavne pôsobiacich súvislostí. V knižke nájdeme analýzu kompozície Homérovej Iliady, mimoriadne objektívny a decentne podaný pohľad na fenomén triviálnej literatúry, rozbor jazyka básnických avantgárd, úvahy týkajúce sa premien podoby románu v druhej polovici 20.storočia ako i príspevky týkajúce sa drámy. Množstvo tém zjednocuje poctivý prístup skutočného znalca, človeka, ktorý nič zadarmo nechce, a preto nič zadarmo nedá. Nakoľko sám číta pozorne, chce byť pozorne čítaný a nejednoduchým štrukturovaním svojich textov vedie príjemcov k poznaniu, že veci nie sú tak jednoducho jednoznačné, akoby sa zdalo na prvý pohľad..
. V spomenutej stati o triviálnej literatúre napríklad nahmatáva hranicu, citlivo skúma vyššie poschodie zmieneného fenoménu, beštiálne a rafinovane maskujúcej sa za vysokú literatúru (analýza románov J.Simmela, I.Alendeovej). Práve tu sa ukazuje dôležitosť a prínosnosť Sabíkovho pevného hodnotového registra, ktorý umožňuje „merateľnosť“ estetických kritérií, V kontexte striktného odmietnutia relativizácie postmoderny (nie však plurality a mnohostrannosti, Šabík tieto fenomény uznáva, avšak v rozhodne nerelatívne nepostmodernej podobe) miestami pôsobí meravo, jeho „nepružnosť“ sa však stáva nástrojom prieniku a zhodnotenia kvalít na spornej hranici. Len úzkostlivá kriteriálna prísnosť môže viesť k odhaleniu klamov a zjednodušení u autorov, všeobecne oslavovaných a uznávaných i prevažnou väčšinou „intelektuálov“. Šabík v zmienenej stati ukazuje, že nebezpečenstvo populárnej literatúry v súčasnosti netkvie v jej nekvalite – nakoľko každý akotak gramotný človek rozozná love stories od Dostojevského – ale v predstieraní kvality. Triviálne westerny, detektívky či vedecká fantastika ako pevne zadefinované a jasne rozoznateľné druhy „tovaru“ sú konzumované určitou skupinou ľudí v určitej situácii, pričom podliehajú úplne podliehajú kontrole voľby a vôle u konzumenta. Inými slovami tento číta nenáročnú literatúru s vedomím, že nenáročnú literatúru čítať chce; zvolil si ju tak, ako si človek volí lacnejšie topánky či kabát, pokiaľ má dojem, že dokonalý odev nie je métou jeho snov (prípadne prerastá métu jeho financií). Omnoho väčšie nebezpečenstvo Šabík postrehol v umení, ktoré okopírovaním moderných rozprávačských postupov navodzuje atmosféru „vysokého“ a postupne presviedča tisíce čitateľov jednak o tom, že sú znalci a kultivovaní príjemcovia, ako i o tom, že vnem kvalitného umenia nie je ničím iným než oddychom, nekladúcim intelektu ani emóciám žiaden odpor, prípadne kladúci odpor ľahký a pretože zvládnuteľný, nuž príjemný. Simmel, Coelho či Alendeová v očiach miliónov splývajú s Marquezom, Grassom či Calvinom; masy vonkoncom nezaujímajú jemnosti typu absolútne absentujúcej problematizácie. Zušľachtenie umeleckého vkusu u širokých vrstiev obyvateľstva je teda len ilúziou, ktorej veľká väčšina z nás rada a ochotne verí.
Široký tematický záber autor spája s premysleným a fundovaným k hĺbkovej analýze smerujúcim uchopením problému. Úctyhodný rozsah publikácie (630 strán) podáva ešte úctyhodnejšiu mieru informácie. Texty sú bohato materiálovo podložené, dokumentované veľkým množstvom odbornej literatúry.
Z hľadiska osobnostného profilu autora poskytuje prierez štúdiami a štúdiami recenzného charakteru, ktoré autor vytvoril v priebehu štyroch desaťročí; viaceré z textov preto majú tiež literárnohistorickú hodnotu (nájdeme tu napríklad pohľad na prózu generácie Mladej tvorby očami súčasníka).
Rozmanitosť tém i problémov je prepojená vyhranenými hodnotovými kritériami autora, premyslenie argumentujúceho voči vulgarizujúcim, splošťujúcim i voluntarizujúcim náhľadom na estetický (v prvom rade literárny) artefakt. Šabík aj pri zohľadnení emocionálno-intuitívnej stránky predmetu estetického výskumu vníma estetiku ako vedu schopnú nájsť, použiť a uplatniť objektívne pravidlá. V nanajvýš dôstojnej a kultivovanej podobe tak polemizuje s konzumným chápaním umenia, kladúc dôraz na zodpovednosť čitateľa, autora, no predovšetkým literárneho vedca. Závažnosť problémov, uchopovaných s krajnou precíznosťou a objektivitou posúva knihu medzi špičku súčasnej produkcie v oblasti literárnej vedy.
Na mnohých miestach publikácie Šabík čitateľa opätovne prekvapuje rozhľadenosťou, schopnosťou absorbovať neuveriteľné množstvo poznatkov a textov, aby ich takmer vzápätí interpretoval. Nájdeme tu pohľad do štruktúry nového románu, avantgadnej poézie i metódy štrukturalizmu. Nosné štúdie, sústredené v prvom tematickom okruhu podrobne zoznamujú čitateľa s filozofickou i literárnou hermeneutikou, literárnovedným smerom, ktorý je Šabíkovi evidentne veľmi blízky.
Druhý tematický okruh knihy je venovaný vzťahu estetiky k mimoestetickým sféram; autor si všíma estetiku vo vzťahu so štátnou mocou vesmírom či ekológiou, ukazuje, že estetické vnímanie sveta je celistvé, všetkozahŕňajúce a bezpochyby nevyhnutné v charaktere každého čo len trocha inteligentného a vnímavého človeka, Jednoducho povedané – krása sa neskrýva len v texte či obraze, ale i v kvetoch na lúke, planétach na obežnej dráhe alebo účelnej stavbe priehrady. Odklon od striktne literárnej či špecificky umeleckej témy poskytuje možnosť nového pohľadu, miestami však aj takú erudovanú a všestrannú osobnosť akou Šabík bezpochyby je, zvádza k k príležitostnému charakteru textov (úvahy o Gabčíkove a maďarskej otázke v stati Aspekty ekologickej estetiky).
V prevažnej väčšine prípadov však nevšedne široký tematický záber (od triviálnej literatúry a postmoderny cez teóriu modernej drámy až k všeobecným problémom literárnej vedy a literárnej kritiky) vonkoncom neuberá textom na hĺbke. Texty v knižke zhromaždené totiž vznikali postupne takmer 40-tich rokov .Nie sú určené na rýchle a povrchné čítanie – ak aj nie myšlienková konzistencia, nuž určite vetná skladba, založená na dlhých, precízne skonštruovaných súvetiach(nie nepodstatný zrejme tu bude vplyv nemeckej odbornej literatúry) jednoducho ,,nepustí.“ A to je dobre v dnešnom čase vyžadovanej ľahkosti a rýchlosti Šabík akoby odznova učí úcte k slovu. Žiaden esprit, šarm, úsmev, perličky esejizmov. K poctivej myšlienke sa treba poctivo prepracovať – a to platí v prípade skutočne kvalitného textu rovnako pre autora ako i pre čitateľa, ktorý, súc partnerom, mal by aspoň časť ,,tvorivej cesty“ idey absolvovať spolu s ním.

Miloš Ferko
Poslať recenziu
Meno: *
Text recenzie: *
Kontakt: *
Konverzny kurz: 30,1260 Sk / €